Zimná marmeláda

Vonku je tak odporne, že vlastne ani nemám radosť z toho, že nám presťahovali katedru a tak mi cesta z a do školy zaisťuje pravidelnú a výdatnú dávku pohybu. Namiesto toho posledné dva týždne internát opúšťam s kyslou tvárou a nemenej nepríjemnou náladou. Presun naspäť prebieha v tom istom duchu, to som obvykle navyše ešte aj hladná. Smola je, že aj keby som chcela využiť mestskú hromadnú dopravu, časovo to vychádza rovnako a chôdzou sa aspoň zahrejem. 
A tak, samozrejme, vzniká potreba trochu sa rozveseliť a v pohodlí domova načerpať novú energiu a optimizmus. Minule som kandizovala citrusovú kôru, tento týždeň som pre zmenu zavárala. Áno, pomaranče a citróny opäť v hlavnej úlohe.

Verná svojmu milovanému odboru som sa rozhodla inšpirovať sa tradičnou anglickou marmeládou. U nás doma tak môžeme označiť vlastne čokoľvek ovocné, čo bolo nútené absorbovať obludné množstvo cukru a bolo to rozvarené a rozmixované, ale pre Angličanov "marmalade" znamená len a jedine produkt obsahujúci výlučne citrusy (a ten cukor, hlavne ak sú prítomní kolegovia grep a citrón). Povolené je aj nejaké to korenie, niekto dáva dokonca aj whisky, ale nie je to nutnosť. Ovocie sa zásadne spracúva také ako ho evolúcia stvorila, aj s kôrou. A čo som vytvorila ja? Prosím, smelo pokračujte v čítaní.

Suroviny:

     2 kg ošúpaných pomarančov (nepreháňajte to, biela časť kôry obsahuje najviac pektínu)
500 g trstinového cukru
200 g ochuteného citrónového cukru (ten z minulého článku, alebo dajte normálny cukor a kôru z jedného citrónu)
     2 čl škorice
     5 ks klinčekov
     5 pl citrónovej šťavy

Jednoduchý a pohodlný postup som už začiatkom leta odkukala od Maškrtnice. Úspešne som ho otestovala na čerešniach, takže aj očisteným a pokrájaným pomarančom som dopriala nočný pobyt na linke v spoločnosti cukru. 
Očividne im prospel, večer som ovocie zasypala, ledabolo pomiešala a ráno som našla úžasne voňavú tekutú masu temne oranžového sirupu. O tom, že celá kuchyňa krásne voňala, aj napriek tomu, že hrniec bol prikrytý sa asi ani nemusím rozpisovať ...

Na zmes sirupu a nevládnych kusov pomarančov som si vzala tyčový mixér a trochu konzistenciu poupravila ... výsledok bol tekutý a mal v sebe väčšie a menšie hrudky, to zatiaľ stačilo.

Vystavená teplu marmeláda o niečo stmavla, začala voňať a viditeľne hustnúť, už keď dosiahla vyše 60 stupňov. Za občasného miešania som ju nechala veselo bublať až do stovky a následne som pridala rozdrvené klinčeky a škoricu. Farba opäť stmavla a vôňa sa zintenzívnila. Zmes som opäť podrobila procedúre s tyčovým mixérom a tentokrát sa mi takmer bez námahy podarilo dosiahnuť hladkú a zamatovú konzistenciu, paráda :)

Po úspešnom absolvovaní tanierikového testu (netieklo) prišiel čas pridať citrónovú šťavu a marmeládu odstaviť. Najnebezpečnejšia časť operácie, presun do čistých a vydezinfikovaných pohárov, sa obišiel bez popálením, len na kuchynskej linke zostalo zopár zablúdených kvapiek.

Pokiaľ budete postupovať podľa tohto receptu, nedosiahnete 100% klasickú marmeládu, na ktorú sú v Británii takí hrdí. V prvom rade sa tam nachádza len minimum citrusovej kôry. Angličania často používajú celé pomaranče, s pôžitkom kôru narežú na tenké pásiky a vrazia to do zmesy. Dokonca na rezanie pásikov majú aj špeciálny stroj. Mňa táto konzistencia doslova odpudzuje, je to dlhé, tenké, slizké, cítiť to medzi zubami ... Nie ďakujem. Ale je pravda, že to vyzerá veľmi dekoratívne, takže ak vám to neprekáža, šup s tým do hrnca.
V tradičných receptoch sa pomanranče často aj niekoľko hodín varia vcelku a až potom sa ďalej upravujú, to som úplne preskočila. A je aj pravda, že som moju marmeládu mohla variť ešte o trochu dlhšie, ale to by znamenalo, že bude tuhá takmer ako želé, takže som var ukončila v momente, kedy mi konzistencia vyhovovala najviac. Skúste, inšpirujte sa, rozjasnite si bahnitú zimu :)

Typická anglická marmeláda, zdroj: Wikipedia

Ako sa zbaviť horkosti: táto marmeláda je mierne nahorklá, veď takmer tradične nie? Dopredu už ale viem, že polovičiak to presne kvôli tomuto jesť nebude a väčšina tejto úžasnej sladko horkej marmelády zostane pre mňa. Nesťažujem sa, ale ak si vy podobný výsledok neželáte, tak vás môžem potešiť, horká chuť sa dá eliminovať.

1.) Poriadne pomaranče ošúpte, horkosť číha vo všetkom, čo je v pomaranči biele. V tom prípade pre istotu pridajte trochu pektínu.
2.) Ak chcete pridávať citrusovú kôru, predtým ju niekoľkokrát na pár minút prevarte v čistej vode, tri opakovania by mohli stačiť. To isté môžete urobiť aj s bielymi kúskami kôry, ak ich predsa len chcete použiť, ale tu skutočne prevárajte veľa a často meňte vodu. A ochutnajte to, než to pridáte do hrnca.
3.) Pre úplnú istotu použite len čistú dužinu a šťavu, bez kôry, bez obalov, skrátka pomaranče dôkladne vykuchajte. Je to piplačka, ale to vám zároveň zaistí takmer želé konzistenciu.
4.) Len pre odvážnych - osoľte to. Len trošku, mierne, s citom ... Ak sa vám nechtiac podarilo horkú chuť zachovať, soľ ju citeľne stiahne. Mám to vyskúšané, ale naozaj dávkujte opatrne. Samozrejme, že neželanú príchuť to úplne neodstráni, ale aspoň zmierni.

Pomarančová marmeláda